Jdi na obsah Jdi na menu
 


Vyznanie len tebe

15. 12. 2007

Okná neba zatiahnuté šedým závesom

a žiaden prievan v tom veľkom byte.

Viem, že tým čím chcem byť,

nie som.

Šedý svit ako slák,

hraje tú serenádu ticha.

Len tá zeleň,

tá zeleň stará pýcha,

tíško, tíško dýcha.

Héj, počuješ!

Otvor tie okná,

vytiahni rolety fantázie,

a pozri von

na ten krásny, šialený zhon!

Vravíš, že ho nevidíš,

            že ho nepočuješ?

Skús ho dušou cítiť,

choď-

a dotkni sa ho!

Bojíš sa, barikádu staviaš.

Ój, keby si bol krásny a veľký,

povedal by som, že si gniaviteľ jeho

a dejín veľkých.

Bo barikády stavali

hrdinovia,-

čo život dopredu viedli.

Ja viem, že to dieťa,

tej modrej gule dieťa-

                              ľúbiš.

Mať krásna ako,- ako,...,

ani slov na to niet,

a dieťa ešte krajšie.

Život a zem

               od nepamäti späté.

a tvojím právom a povinnosťou je-

užívať svoje priehrštie.

Šedý záves zatiahnutý je.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář