Dragon-life

Chodník-

        v pravouhlých obrazcoch vinutý-

a moje kroky s citom vedno tkané,

predstirajú koberec smutnej lásky.

Myšlienky,

        toť nekonečné popínavé kvety-

obopínajú hruď

a dýchať tvoju vôňu kážu.

Čo vymyslieť,-

                   čo povedať-

                                      aké vety?

čo do úsmevu tvoje oči viažu.

Kyticu ulíc triedim,

na tabuľku dychtivo hľadím-

a chytá ma triaška,

                           že blízko snáď som-

                                                         cítim.

No veľký klam krivých zrkadiel

                                               sa pominul,

keď pohľad na tej dlážke spočinul.

Jeden i druhý kraj

svedčil o tom, že nie som

Holmes ani samuraj.

Srdce v železnej truhlici

a na polici kľúč.

Prosím,-

            prosím mňa ničí strašný cit,

ale preto-

             veľmi prosím nemuč!

Neviem, kde,-

                     kto,-

                           a kedy vezme ten kľúč,

preto ďalej moja nádej zvuč.

Duní pieseň

kolies elektrického vlaku.

Čierna noc

už nesie všetko vo svojom vaku.

Len ten môj obraz,

                    obraz na tom skle

je pádny dôkaz,

že smútim,-

                trpím,-

                         a ľúbim v hustej hmle.